Kvôli droge

Ahoj, ja som Claudia. Som 19 ročné dievča a žijem v Holandsku. Prečo to hovorím? Sú tu povolené rôzne druhy drog. S jednou som sa dosť zaplietla. Síce som to od začiatku chcela, ale potom som si to rozmyslela. Takto to začalo.

Moja veľmi dobrá kamarátka, ktorá nakoniec zomrie, pretože… ale veď nebudem predbiehať. Poďme pekne poporiadku. Predstavte si, že je večer, váš priateľ sa s vami rozíde cez telefón a vy si myslíte, že váš život nemá zmysel. Uveriteľné, však? Toto sa stalo Emily. Bola z toho zničená.

Keďže sme my ako jej kamarátky chceli, aby sa trochu odreagovala, vzali sme ju do baru. Bol neďaleko jej bytu. Ak by sme sa nejako viac opili, tak si nemusíme brať taxík. Zo začiatku nechcela ísť von, no potom sme ju presvedčili a každá z nás si vzala okolo 20 eur. Bola už noc, ale všetky tri sme sedeli v bare. Skoro každých desať minút sme prosili barmana, nech nám naleje. Nakoniec nám nechal celú fľašu, nech si nalievame samy. Keďže sme boli celkom opité, ale ešte trochu pri zmysloch, Emily napadla tá najväčšia hlúposť na celom svete. Chcela si ísť kúpiť bongo. Nakoniec aj šla, ale ani po polhodine sa nevracala. Zrazu mi začali chodiť SMS správy o tom, že sa stratila v nejakej tmavej uličke. My sme sa obidve zľakli a požadovali sme od nej fotku ulice, v ktorej bola. Verte mi, bol to zážitok, keď sme už vedeli kde je, tak sme zobrali trávičku, zaplatili a utekali za Emily.

Z pohľadu Emily

Bola som na mol a išla som si kúpiť bongo, neviem, čo ma to síce napadlo, ale bolo to zaujímavé. Hlavne vtedy, keď som si chcela skrátiť cestu … No a potom to začalo byť ešte zaujímavejšie, pretože som sa stratila v nejakej tmavej uličke, ktorá bola desivá a svojím štýlom i krásna. Keď som sa zastavila, nenápadne som sa obzrela. Niekto tam stál. Niekto, kto mal niečo farebné na tvári. Usúdila som, že to bola maska klauna. Rozbehla som sa, aj keď to nebolo to najlepšie, čo som mohla urobiť, pretože ten klaun sa rozbehol za mnou a trafil ma bejzbalovou pálkou. Zrazu som sa ocitla v nejakej miestnosti priviazaná na stoličke so zapchatými ústami. Bola som vystrašená, nevedela som, čo sa deje, a prečo som tu.

Po chvíli prišiel nejaký muž, mal na sebe čierne tričko a čierne nohavice. Povedal mi : „Poznáš ma.“

Keďže som vedela, že to hovorí, iba kvôli tomu, aby ma vystrašil, tak som ani hlavou nepohla. Potom sa to celé zvrtlo. Niekto vykopol dvere a ja som si myslela, že je to polícia. Ale bola to moja priateľka Claudia. Potešila som sa ako malé dieťa. Ten človek v čiernom sa na ňu vrhol a udrel ju párkrát do tváre. Ona omdlela a ja som sa už len pozerala na to, ako leží na zemi s modrinami na tvári, a nemohla som nič robiť.

Pomaly sa ku mne priblížil a začal mi šepkať do ucha: „Takto a ešte horšie dopadneš.“ V očiach som mala slzy a v tej chvíli som pocítila, že mi vrazil facku. Začal ma dusiť a ja som pomaly strácala dych. Až keď som sa nevedela nadýchnuť, prestal s tým. Nevedela som ani žiť, takže som odpadla.

Keď som sa znovu prebrala, ležala som na moste, posadila som sa, obzrela sa. Keď som otočila hlavu, pozerala som sa priamo do zbrane. Moje srdce sa rozbúchalo a nevedela som, čo mám robiť. Tá zbraň ma posúvala bližšie a bližšie k zábradliu. Keď som bola na kraji, tak ma tá zbraň donútila postaviť sa na nohy a prejsť za zábradlie.  Zbraň mi uhla z pohľadu a ja som sa pozerala do očí tomu istému mužovi, ktorý mi zbil kamošku.

Ten človek začal šepkať: „Pozdravuj tam dole svojho expriateľa. Rozviazal mi šatku, čo som mala na ústach a drgol ma. Nepochopila som to, ale už som padala. Vietor sa mi dostal do vlasov a zrazu som bola vo vode, začala som sa topiť.  O chvíľu som už necítila žiadnu bolesť, nič, všade bolo ticho, ticho a bielo. Zrazu sa predo mnou naozaj objavil môj ex, plávala som za ním, aj keď som vedela, že je to len ilúzia. O pár sekúnd na to bola všade zase tma … už som definitívne mŕtva.

A čo Claudia ? Polícia ju objavila v pivnici, kde nás zmlátili. Zachránili ju!

Z pohľadu Claudie

O dva dni mi prišli oznámiť, že telo mojej kamarátky Emily bolo nájdené na brehu rieky. Ukázalo sa, že sa utopila a jej telo vyplavila rieka. Nedokázala som tomu uveriť, že sa jej už nikdy v živote neprihovorím. Bola som zničená, ale život šiel ďalej.  Dlho dom smútila, najhoršie to bolo vtedy, keď som si spomenula na bongo, ktoré to všetko zapríčinilo.

 

Autor: Michaela Dzurová, VIII.A

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

w

Connecting to %s