Keď si oblečiem plášť neviditeľnosti

Keď si oblečiem plášť neviditeľnosti,

môžem robiť hlúposti.

Triednu knihu ukradnem,

do inej triedy sa vkradnem.

 

Už ma to nudí, idem preč.

To je správna reč!

Idem, idem, a čo vidím?

Nič, len chodník kde až dovidím.

 

Počkala som na autobus,

bol tam divný Francúz.

 

Vystúpila som pri obchode,

ukradla si žalude.

Boli trochu tvrdé,

veveričky musia byť na seba hrdé.

 

Nuž čo, šla som ďalej.

Zľakla som sa myšky malej,

vzala som ju do dlane.

Keby som ju nevzala, niekto ju pričľapne.

 

Čakali sme spolu na vlak,

bol tam zelený rak.

 

Tu je to? Tu je tá zoo?

Aha, tam je opica!

Farbu má jak škorica.

 

Veľa zvierat tam bolo.

Aha, tam je tiger Lolo!

Pustila som myšku k nemu,

snáď ju nebude mať na večeru!

 

Tak či tak, je to tak,

išla som domov nejako.

Ľahla som si na posteľ

a hodila plášť pod posteľ.

 

Autor: Karin Šturmanová, V.A

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s